Žiadať o vyšší plat z ničoho nič sa nevypláca. Argumentovať, že kolega dostáva viac, je chyba

Pri zmene náplne práce alebo povýšení môže zamestnanec požiadať aj o dvadsaťpercentné zvýšenie platu. Prečítajte si, čo robiť a čomu sa vyhnúť pri žiadaní o vyšší plat…

Prieskum portálu kariéra.sk preukázal, že viac ako polovica ľudí na Slovensku nie je spokojná so svojím platovým ohodnotením. Až 85 percent Slovákov považuje pritom svoju prácu za prínosnú pre svojho zamestnávateľa. Zamestnanci, ktorých sa to týka, majú v zásade dve východiská – môžu zmeniť prácu alebo zlepšiť svoje platové podmienky v terajšom zamestnaní.

Chcieť od šéfa viac peňazí je však pomerne citlivá záležitosť a hoci má zamestnanec právo o vyšší plat žiadať, nemal by to robiť živelne. Ak oň požiada nevhodným spôsobom, môže tým predurčiť neúspech svojho pokusu už hneď na začiatku. A to aj v prípade, že by mu naň nadriadený pri zohľadnení iných okolností mohol uznať nárok.

Nízky plat patrí spolu s dusnou atmosférou na pracovisku štatisticky k hlavným dôvodom, prečo človek odchádza zo zamestnania a hľadá si nové. Podľa prieskumov Profesie je to najbežnejšia stratégia Slovákov, obzvlášť mladších generácií. V niektorých prípadoch by však možno bolo lepšie skúsiť zabojovať predtým, ako sa zamestnanec rozhodne definitívne odísť.

So strachom to nepôjde

Existuje niekoľko základných pravidiel, ktoré by mal mať na pamäti každý, kto má v pláne o zvýšenie platu požiadať. Mal by si uvedomiť, že sa nevyhne diskusii so šéfom a bude preto potrebné nastaviť stratégiu postupu.

Bytostným predpokladom celého procesu je podľa PR manažérky Profesie Ľubice Melcerovej zbaviť sa strachu z diskusie s nadriadeným. Mnohí si to nepriznajú, ale pri možnosti poprosiť o viac peňazí na výplatnej páske ich brzdí práve predstava, že budú vystavení takejto diskusii. Cítia sa zraniteľní, nevedia, čo majú presne povedať, ako to povedať a neraz dokonca ani to, koľko chcú vlastne pridať. Obávajú sa negatívnej reakcie a niekedy možno aj toho, že sa zmení postoj nadriadeného k nim. „Pomôže mentálna príprava, predstaviť si, ako bude rozhovor prebiehať, aké môžu byť reakcie šéfa a ako na ne bude dotyčný reagovať,“ hovorí Ľ. Melcerová.

Ešte pred samotným rozhovorom je treba premyslieť si požiadavky a zhodnotiť ich férovosť. Nedá sa žiadať vyšší plat, keď zamestnanec nemá prehľad, na akých úrovniach sa priemerné platy v odvetví a na danej pozícii pohybujú. Žiadať dvetisíc eur za prácu, za ktorú dostávajú iní 1 200 eur, sa určite nestretne s pozitívnou reakciou. Na škodu veci nie je poznať tiež interné pravidlá firmy a jej systém zvyšovania miezd.

Dôležité je, aby zamestnanec navrhol konkrétnu sumu a aby tak urobil ako prvý. Abstraktné žiadosti o zvýšenie platu sú príliš efemérne a vysielajú signál, že pracovník sa nedokáže ohodnotiť.

Rokovanie o zvýšení platu musí byť transparentné a zamestnanec by mal svoj zámer absolvovať ho avizovať dopredu. „Neodporúčam očakávať osobu, ktorú chcete požiadať o zvýšenie platu, len tak na chodbe bez vopred dohodnutého stretnutia a už určite nie požiadať ju o krátky rozhovor, keď na ňu narazíte niekde vo firme,“ uviedol pre Pravdu CEO personálnej agentúry Maxin’s Group Roman Kučera.

Nie hocikedy

Najdôležitejšie je vyrukovať so žiadosťou o zvýšenie platu vo vhodnom čase. Zlé načasovanie dokáže pochovať snahu zamestnanca už v zárodku. Indikátorom negatívneho výsledku rokovaní o plate môže byť problematická finančná situácia firmy. „Spoločnosť, v ktorej zamestnanec žiadajúci o vyšší plat pracuje, by mala mať kladný hospodársky výsledok,“ upozorňuje manažérka komunikácie spoločnosti Kariera.sk Katarína Tešla.

Podľa Ľ. Melcerovej sa za vhodný moment na podobné diskusie považuje uplynutie skúšobnej doby, uplynutie prvého roku v práci, podpis novej zmluvy alebo zmena náplne práce. Vhodným momentom je podľa K. Tešly aj úspešne zvládnutý projekt alebo náročná úloha. Nie je vhodné žiadať o zvýšenie platu z ničoho nič. Žiadosť má byť prirodzeným vyústením situácie.

Základ úspešného rokovania je pripraviť si argumenty a dôvody požadovaného zvýšenia. Vítaným argumentom sú úspechy, ktorými sa zamestnanec musí pochváliť. Nemal by určite argumentovať tým, že sa dozvedel o vyššom plate kolegu. Má však jedinečnú šancu poukázať na svoju produktivitu a tiež na to, čím prispel k úspechu firmy, čo pomohol vybudovať, koľko firme zarobil a takisto nadriadeného ubezpečiť, že v tom mieni pokračovať. Pri presviedčaní o opodstatnenosti požiadavky vyššieho finančného ohodnotenia hrá rolu aj vízia toho, čo sa stane po prípadnom zvýšení a či zamestnanec nezačne stagnovať.

Každý zamestnanec by sa mal oblúkom vyhnúť neprofesionálnym argumentom – nadriadeného nemá zaťažovať a citovo vydierať osobnými problémami so splácaním hypotéky, úverov, so zvýšenými nákladmi na zdravie alebo inou výnimočnou životnou situáciou.

Realistické očakávania

Prirodzeným predpokladom pre lepšie ohodnotenie je aj menej hmatateľný prínos – zamestnanec môže byť napríklad nositeľom firemnej kultúry alebo významným prvkom budovania tímového ducha. K predpokladom racionálnej diskusie o plate patrí aj schopnosť zamestnanca zhodnotiť adekvátnosť požadovanej výšky platu. „Realistický rast platu je zhruba štyri až šesť percent ročne, maximálne do desať percent. Pri zmene pozície, náplni práce či povýšení môže byť nárast platu na úrovni 15 až 20 percent,“ špecifikuje Ľ. Melcerová.

Ak šéf odmietne, zamestnanec môže navrhnúť rozloženie rastu platu na dlhšie obdobie alebo sa môže spýtať, čo má urobiť pre to, aby bolo zvýšenie možné. Ako argument sa využíva konkurenčná pracovná ponuka od iného zamestnávateľa. Je veľká šanca, že zaváži a v snahe udržať si dobrého zamestnanca bude firma náchylnejšia nájsť uspokojivé riešenie. Neodporúča sa však strašiť odchodom bez toho, aby mal človek v zálohe ponuku od konkurencie. Takisto sa neodporúča blafovať konkurenčnou ponukou bez toho, aby ju človek reálne mal.