Od januára 2026 sa väčšine zamestnancov na Slovensku zníži čistý príjem v dôsledku vyšších odvodov a daní. Podľa októbrového prieskumu personálnej agentúry MAXIN’S Group až 73 % opýtaných považuje tento krok za nespravodlivý voči pracujúcim ľuďom, zatiaľ čo len 11 % ho vníma ako nevyhnutné opatrenie na stabilizáciu verejných financií.
Ľudia majú pocit, že opäť doplácajú na rozhodnutia, ktoré sami neovplyvnia. V praxi to znamená, že zamestnanci sa cítia ohrození nielen finančne, ale aj existenčne. – Katarína Garajová, generálna riaditeľka MAXIN’S Group
Obavy z prepúšťania a odchodov do zahraničia
Konsolidácia má zvyčajne v krátkodobom horizonte výrazný negatívny vplyv na trh práce, čo vedie k strate pracovných miest a vyššej miere nezamestnanosti. Dočasne môže nezamestnanosť vzrásť v dôsledku prepúšťania nielen vo verejnom sektore, ale aj v súkromnom, závislom od vládnych aj spotrebiteľských výdavkov.
Prieskum agentúry ukázal, že prepúšťanie alebo znižovanie miezd pre vládne konsolidačné opatrenia očakáva 55 % zamestnancov. Ďalších 31 % predpokladá, že situácia ich môže motivovať hľadať si prácu v zahraničí. Len 8 % respondentov neočakáva zásadné zmeny na trhu práce.
„Firmy sa dostávajú pod tlak vyšších nákladov a prirodzene hľadajú spôsoby, ako ich znížiť. To sa často prejaví na mzdách alebo počte pracovných miest. Zároveň vidíme, že časť zamestnancov už reálne uvažuje o odchode do zahraničia, čo môže spôsobiť istý odliv kvalifikovanej pracovnej sily.“ – vysvetľuje šéfka agentúry
Čo trápi zamestnancov najviac?
Najväčšou obavou zamestnancov je zníženie čistého príjmu – uviedlo to 46 % respondentov. Druhým najčastejším vnímaným problémom je rast cien a inflácia (39 %). Ostatné opatrenia, ako nižšia podpora v nezamestnanosti či zmrazenie platov vo verejnej správe, trápia len menšiu časť populácie.
„Inflácia a vyššie odvody sa spájajú do dvojitého tlaku. Ľudia majú menej peňazí v peňaženke a zároveň sa im zvyšujú životné náklady. Tento pocit nespravodlivosti je veľmi silný a odráža sa aj v motivácii zamestnancov.“ – upozorňuje Katarína Garajová
Ako chcú ľudia reagovať?
Prieskum MAXIN’S Group zmapoval aj plánované reakcie zamestnancov. Výsledky naznačujú výrazný posun k pragmatizmu a hľadaniu alternatívnych príjmov.
Plánované reakcie zamestnancov
- 50 %plánuje znížiť výdavky a viac sledovať akcie a zľavy
- ~33 %obmedzí zábavu, cestovanie alebo návštevy reštaurácií
- 28 %sa chystá hľadať lepšie platenú prácu alebo vedľajší príjem
- 21 %zvažuje prácu v zahraničí
- 13 %verí, že sa situácia časom zlepší, a nič meniť neplánuje
„Zamestnanci sa stávajú oveľa pragmatickejšími. Hľadajú spôsoby, ako si udržať životný štandard – či už cez vedľajší príjem, alebo odchod do zahraničia. Pre zamestnávateľov je to signál, že musia aktívne pracovať s motiváciou a stabilitou svojich ľudí.“ – dodáva Garajová
Realistické očakávania a potreba konzistentnosti
Situácia na trhu práce sa bude vyvíjať postupne. Odborníci odporúčajú firmám aj zamestnancom nastaviť si realistické očakávania. Zmeny v príjmoch či životných nákladoch sa neprejavia okamžite, ale v horizonte niekoľkých mesiacov.
Kľúčovým odporúčaním je zamerať sa na udržateľné riešenia: optimalizáciu výdavkov, nové formy práce, investíciu do vzdelávania a rozvoja. Pre zamestnávateľov to znamená transparentnú komunikáciu, flexibilné benefity a dlhodobú prácu s firemnou kultúrou.
Kľúčové je vydržať a hľadať riešenia, ktoré sú udržateľné. Či už ide o optimalizáciu výdavkov, nové formy práce alebo investíciu do vzdelávania. Stabilita sa nedá dosiahnuť za noc – vyžaduje si konzistentnosť minimálne 8 až 12 týždňov, aby sa nové návyky a opatrenia prejavili. – K. Garajová, MAXIN’S Group
Čo z toho vyplýva pre firmy aj zamestnancov?
Konsolidačné opatrenia roku 2026 predstavujú pre slovenský trh práce vážnu výzvu. Pocit nespravodlivosti, obavy z prepúšťania a reálny odliv pracovnej sily sú signály, ktoré nemôžu firmy ani tvorcovia politík ignorovať.
Pre zamestnávateľov je to predovšetkým príležitosť: tí, ktorí dokážu v období tlaku ponúknuť stabilitu, jasné perspektívy a férovú komunikáciu, si nielen udržia talenty, ale v dlhodobom horizonte získajú konkurenčnú výhodu na trhu práce.
Pre zamestnancov platí, že proaktívne kroky – vzdelávanie, diverzifikácia príjmov, sledovanie nákladov – sú efektívnejšou odpoveďou než paralýza alebo unáhlené rozhodnutia o odchode do zahraničia.
