Otázky, na ktoré nemusíte na pohovore odpovedať. Ale možno zaznejú…

Vek, rodinný stav, počet detí alebo materské plány, vierovyznanie, sexuálna orientácia, trvalé bydlisko a ďalšie výsostne súkromné informácie by mali ostať na pracovnom pohovore tabu. Ako sa zachovať, keď sa na ne personalista predsa len opýta?

Je pochopiteľné, že pracovný pohovor pozostáva z množstva otázok. Budúci potenciálny zamestnávateľ sa potrebuje dozvedieť o uchádzačovi veľa vecí. Niekedy sa však otázky zdajú nelogické alebo nemiestne. Ich cieľom môže byť vyviesť uchádzača z komfortnej zóny a overiť si, ako bude reagovať. Otázky výsostne osobného charakteru by však personalisti a náborári klásť nemali. Tretina Slovákov nevie, že to Zákonník práce vyslovene zakazuje.

Reagovať, ale diplomaticky

Na otázky, ktoré by zaznieť nemali, odporúčame reagovať vecne a bez emócií. Pomôže napríklad reakcia typu, že nerozumiete, ako otázka a odpoveď na ňu súvisí s pracovnou pozíciou a s náplňou práce.

Druhá možnosť je reagovať zoširoka, a pritom nedať konkrétnu odpoveď. Napríklad na otázku, či máte alebo plánujete deti, môžete povedať, že súkromné a pracovné veci nezvyknete miešať, aj keď sa niekedy prelínajú. Na otázku, či ste zdravá, môžete odpovedať, že dávate prednosť životnému štýlu, ktorý prospieva zdraviu, alebo že ste plná síl a elánu.

Ak personalista nepochopí, že kladie otázky, ktoré by nemal, a bude v nich pokračovať, pokojne povedzte, že ide o osobné veci, na ktoré

sa pýtať nesmie. Môžete dodať, že rozumiete, že pre zamestnávateľa je dôležité vedieť o potenciálnom zamestnancovi čo najviac, preto rada odpoviete na otázky o vzdelaní, praxi, skúsenostiach aj o tom, kde sa pracovne vidíte v horizonte piatich rokov, lebo tieto informácie sú pre zamestnávateľa určite užitočné.

Šikovní to robia inak

Fakt je, že zamestnávateľ niekedy naozaj potrebuje poznať informácie, ktoré patria medzi osobné, hoci nemá právo pýtať sa na ne. Šikovní a skúsení náborári ich dokážu získať aj inak. Nepýtajú sa priamo, ale kladú také otázky, ktoré zvyšujú šancu, že odpoveď aspoň čiastočne zaznie. Napríklad, ako rada trávite voľný čas alebo aký druh dovoleniek máte rada. A vy v odpovedi spomeniete deti, rodičov, partnera…

Samozrejme, platí, že ak aj zaznie zakázaná otázka a vy nevidíte dôvod neodpovedať na ňu, nič neporušíte, ak odpoviete. Zároveň tým ukážete, že potenciálnemu zamestnávateľovi dôverujte. Či vás odpoveď k získaniu práce viac priblíži alebo naopak, nikdy vopred neviete.

Bolo to cez čiaru?

V prípade, že s vami potenciálny zamestnávateľ zaobchádzal na pohovore nekorektne a kládol napriek vašim výhradám nedovolené otázky, môžete sa obrátiť so sťažnosťou na krajský inšpektorát práce. Ten by mal celú vec prešetriť a má právo udeliť zamestnávateľovi v prípade pochybenia pokutu. Vy však nemáte nárok na odškodnenie.

Toho by ste sa mohli teoreticky dožadovať v rámci súdneho konania, naň však treba mať dostatok dôkazov, aby to nebolo iba tvrdenie proti tvrdeniu.

Ak je to možné, odporúčame vyhnúť sa týmto situáciám. Pokiaľ sa potenciálny zamestnávateľ správa na pohovore nekorektne aj napriek vášmu upozorneniu, radíme z pracovného pohovoru odísť. Určite nestojíte o prácu, v ktorej si človeka a jeho práva nevážia a dokonca sa to neštítia ukazovať navonok. Váš talent, schopnosti a prax skôr alebo neskôr určite zaujmú lepšieho a korektnejšieho zamestnávateľa.