Slovenská realita: Strach bráni pokroku
Prieskumy ukazujú, že až 6 z 10 Slovákov nikdy nepožiadalo o zvýšenie platu či zmenu pracovných podmienok, hoci väčšina z nich bola nespokojná. Dôvodom je najmä obava z reakcie nadriadeného a pocit, že by ich požiadavka mohla byť vnímaná negatívne.
„Vyjednávanie nie je súboj. Je to dialóg, v ktorom obidve strany hľadajú riešenie. Ak sa naň zamestnanec pripraví vecne, bez emócií a so snahou porozumieť potrebám firmy, nemôže pôsobiť arogantne,“ hovorí Katarína Garajová, generálna riaditeľka personálnej agentúry MAXIN’S Group.
Príprava je základ úspechu
Poznajte svoju hodnotu
Prvým krokom k úspešnému rokovaniu je dôkladná príprava. Zamestnanec by mal poznať priemerné platy na svojej pozícii, ale najmä pridanú hodnotu, ktorú prináša firme.
„Ľudia často prídu s požiadavkou typu: chcem viac peňazí. Takýto prístup nefunguje. Oveľa presvedčivejšie pôsobí, ak viete pomenovať konkrétne výsledky a prínosy – či už ide o zvýšenú produktivitu, zlepšenie procesov alebo spokojnosť klientov,“ vysvetľuje K. Garajová.
Vyberte správny moment
Načasovanie je rovnako dôležité ako obsah požiadavky. Vyjednávať počas hektického obdobia alebo po neúspešnom projekte nemusí priniesť želaný výsledok.
„Najlepšie je využiť moment, keď máte za sebou úspešný projekt alebo ocenenie od nadriadených. Vtedy máte v rukách silné argumenty, ktoré podporia vašu požiadavku,“ dodáva K. Garajová.
Jazyk rešpektu namiesto tlaku
Forma komunikácie je kľúčová. Direktívne vyjadrenia môžu vyvolať odpor, zatiaľ čo rešpektujúci tón otvára priestor na konštruktívny dialóg.
„Namiesto musíte mi zvýšiť plat, skúste povedať: na základe mojich výsledkov verím, že by sme sa mohli porozprávať o úprave mzdy. Takto zostávate vecní a zároveň prejavujete rešpekt,“ odporúča K. Garajová.
Čo robiť, ak zamestnávateľ povie „nie“
Nie každé vyjednávanie prinesie okamžitý úspech. Dôležité je nevzdať sa po prvej negatívnej odpovedi. „Nie“ môže byť začiatkom dialógu, nie jeho koncom.
„Ak zamestnávateľ odmietne, pýtajte sa, čo môžete urobiť preto, aby bola vaša požiadavka reálna v budúcnosti. Tak dávate najavo záujem naďalej rásť a spolupracovať, čo pôsobí profesionálne,“ vysvetľuje K. Garajová.
Otvorenosť k spätnému hodnoteniu vám môže priniesť konkrétny plán – či už ide o zlepšenie výkonu, prevzatie väčšej zodpovednosti alebo získanie nových zručností. V takom prípade sa z neúspešného vyjednávania stáva investícia do budúcnosti.
„Ak zamestnávateľ vidí, že vaša motivácia nekončí odmietnutím, ale pretaví sa do ochoty pracovať na sebe, vníma vás ako perspektívneho človeka. A to sa vám pri ďalšom rozhovore môže vrátiť vo forme lepších podmienok,“ uzatvára K. Garajová.
